Túto knižku mám už doma zopár mesiacov, do mojej kuchárskej knižnice sa dostala niekedy v čase jesene. Patrí k tým knihám, ktoré vďaka peknému grafickému spracovaniu a množstvu fotografií chytáte do rúk pravidelne. Zo začiatku som ju tiež len chytala, kompletne celú prečítala, potom nastala fáza skúšania. Vedela som, že o tejto knihe budem chcieť napísať pár slov, preto som sa rozhodla vyskúšať aj zopár receptov, ktoré spomeniem v recenzii.
Zastavím sa však najprv pri knihe samotnej.
Kniha v pevnej viazanej väzbe, vytlačená na kvalitnom papieri, plná pekných fotografií a grafických prvkov. Je rozdelená do 4 častí, každá časť predstavuje jedno ročné obdobie. Tie sú označené farbou - jar zelenou, leto modrou, jeseň červenou a zima hnedou. Chytíte zavretú knihu do ruky, pozriete sa na jej hranu a podľa farby hneď viete, kde otvoriť. Pri pozornom sledovaní fotografií v knihe si všimnete, že aj tie sú od seba odlíšené. Jar je fotená prevažne na šedobielom patinovom dreve, leto na bielom, jeseň na tmavohnedom a zima väčšinom na svetlohnedom dreve. Mne to prišlo celkom sympatické.
Ku každému ročnému obdobiu sú v knihe uvedené pranostiky a každá zo štyroch veľkých kapitol je doplnená aj zaujímavými reportážami. Jar sprevádza reportáž mede a o českom hovädzom dobytku, leto pohľad do lesa na hubársku sezónu a hydinárstvo v ČR, jeseň patrí poľovačke a vinobraniu, a zima zabíjačke a výlovu rybníka.
V knihe nechýbajú zaujímavosti o vybraných surovinách a štatistické údaje o ich spotrebe v ČR.
Pri čítaní knihy som si robila poznámky o zaujímavých receptoch, ktoré by stáli za vyskúšanie. Zopár som ich vyskúšala, a určite ešte budem skúsať aj ďalšie, ale neviem... Asi som si pri prvotnom testovaní knihy zle vyberala. Vyskúšala som 10 receptov, z toho o 3 - 4 môžem povedať, že boli zlé a k dvom ďalším vyskúšaným musíte pristupovať s vlatným úsudkom a logikou. Variť doslovne podľa týchto receptov sa nedá. Samozrejme, netvrdím, že aj zvyšné recepty sú takéto, ale pri mojom výbere som mala tú smolu.
Začnem postupne:
Z kapitoly JAR som vyskúšala recept na
rybie karbonátky s hráškom. Nebudem ho uvádzať celý, lebo nefunguje. Nesedí v ňom pomer surovín, ani čas prípravy. 200 g pečeného rybieho mäsa s 200 g hrášku, 100 g striedky z chleba, vajíčka a nejakých tých korenín mi po kope nedržalo a hmota sa rozpadala. A to som použila hrášku o viac ako polovicu menej a ryby pre zmenu viac a ani to nepomohlo. Rovnako piecť rybu 20 minút v rúre, potom z nej urobiť karbonátky a ďalších 30 minút piecť v rúre je zbytočné týranie rybieho mäsa.
Resumé: zlý pomer surovín, zlý čas prípravy. Karbonátky pri príprave nedržali po kope, drobili sa, pomer surovín nesedel. Hotové upečené karbonátky boli suché, nešli dole krkom a vôbec nechutili. Manžel sa ma opýtal, či to má za trest :-)
Z jarnej kapitoly som ďalej vyskúšala
teľacie na paprike a
knedlíky z kyslej smotany. Teľacie
na paprike bolo fajn, len som ho vizuálne pokazila tým, že som doň na
záver vmiešala kyslú smotanu. Ako vidíte na fotografii, omáčka nie je
pekne hladká. Chuť však našťastie neutrpela.
600 - 800 g teľacieho mäsa na dusenie
1 cibuľa
kúsok masla
1 lyžica oleja
1 lyžička sladkej papriky
1 lyžička pálivej papriky
1 lyžica hladkej múky
1 konzerva sterilizovaných paradajok (400 g)
2 hrnčeky teľacieho (kuracieho, zeleninového) vývaru
1 hrnček kyslej smotany
