Už dlhšie snívame o tom, že sa presunieme z paneláku do domu. Pred pár rokmi boli aj okolnosti naklonené tejto myšlienke, vyzeralo to, že čo nevidieť budeme stavať. Samozrejme, že situácia sa skomplikovala a v tejto veci sa dodnes nič nezačalo diať. Sú to veci, ktoré my ovplyvniť nemôžeme, preto sme sa myšlienkou na dom prestali zaoberať. Mužovi to však nedalo a stále sledoval realitný trh. Prišiel s myšlienkou chaty, chalupy, či vidieckeho domu, skrátka, niečo, kam budeme môcť cez víkendy a dovolenky vybehnúť. Najprv som tým veľmi nadšená nebola, lebo som vedela, že keď sa na to dáme, dom na denné bývanie vypadne z hry. Držať dve nehnuteľnosti by bol ozaj luxus. Lenže túžba po domčeku, i keď iba víkendovom, bola silná. Druhýkrát som začala váhať, keď muž začal rozmýšľať nad nehnuteľnosťou v Maďarsku. Dôvody boli nielen finančné, ale predovšetkým výborná dostupnosť, čo by na skok z Bratislavy. Hneď som sa začala tešiť na potenciálnu záhradku, predsa len, zakladať si záhradu niekde ďaleko od Bratislavy (i keď na Slovensku) by bolo nereálne.
Bahniatka - prví poslovia jari
Začiatkom roka sme absolvovali niekoľko obhliadok domov v maďarskom pohraničí. Realitná maklérka s nami nemala veľa práce, veľmi rýchlo na základe našich preferencií uhádla, čo hľadáme. Za srdce si nás chytil hneď druhý dom v poradí, ktorý nám ukázala. Starý vidiecky dom, hrubé múry, vysoké stropy, dvor ohraničený múrom a dverami na priedomie. Všetky nasledujúce domy sme v duchu vždy porovnávali s ním. Cítili sme, že ďalšie obhliadky už budú asi zbytočné, preto sme sa vypýtali na opakovanú návštevu čísla 2. Tentoraz to už bolo bez váhania jasné. Hneď ako sme vošli dnu sme obaja vedeli, že chceme túto nehnuteľnosť. Dom mal svoj štýl, bol akurátne veľký na víkendové bývanie a v celkom dobrom stave. Koncom marca sme sa stali šťastnými majiteľmi a každý víkend sme tam začali jazdiť. Síce vždy iba na chvíľu a na otočku. Bývať sa v ňom ešte nedalo, ale na záhrade bolo úžasne!
V marci nás privítala záplava fialiek, ba aj pečeňovník sa objavil v tráve
Fialky - moja prvá maďarská úroda (produkt: sirup a likér)
Rozkvitnutá ringlota
Nič som nesiala, ale žala som: mladá zdravá žihľava a púpavové kvety
Záhrada bola na jar zaplavená orgovánom
Včela na jabloňovom kvietku
Celú jar som sa tešila z každého kvietku, z každej zmeny v záhrade. V podstate môžem povedať, že som zažila ozajstnú jar. No a s každým teplejším dňom sa vo mne začal prebúdzať záhradkársky duch. Vyhliadla a vyhradila som si v záhrade jeden malý kút, kde som sa začala realizovať. Reďkovky, špenát, rukola a čierny koreň boli prvé veci, ktoré som nasadila. Prvé tri plodiny krásne zarodili, čierny koreň rastie, uvidíme čo z neho bude. Je to trvalka a vzhľadom na to, že som ho siala tento rok, prvých koreňov sa asi dočkám až v ďalšej sezóne.
Moja prvá skutočná úroda
Prvá úroda - reďkovky, rukola, špenát
Po prvej jarnej úrode začali do záhrady pribúdať bylinky, paradajky, cvikla a kukurica, a tesne pred letom som nasiala aj cuketu. Myslela som si, že je neskoro, ale mesiac po sejbe už kvitla a rodila! A rodí ako divá.
Nielen zo záhradky mám však veľkú radosť, ale aj z domčeka. V priebehu niekoľkých mesiacov prebehol kompletnou rekonštrukciou a už tri týždne si ho naplno užívame. Strávili sme tam v podstate skoro celú dvojtýždňovú dovolenku, a priznám sa, užívala som si ju naplno! Ten vzduch skoro ráno, keď som v pyžame otvorila dvere a vybehla do záhrady očami pohladiť dozrievajúce paradajky a cuketky, príjemný chládok starých hrubých múrov, vrzgajúca drevená podlaha, smaltové hrnce, maďarský chlieb, úžasná zlatá suseda, ktorú nám snáď zoslalo samé nebo, olovrant na priedomí, "foodfotenie" v tráve a na dvore... skrátka, raj na zemi!
Z domčeka máme veľkú radosť a priznávam, že mini kuchyňa je mojim najobľúbenejším miestom. Izby treba ešte zútulniť, ale to všetko má svoj čas a chce to istý proces. Hlavné je, že sa dá v dome fungovať, že môžeme v piatok večer prísť a ostať až do nedeľného večera. Dom je síce hotový, ale ešte treba skultúrniť dvor a okolie. Je pred nami veľa práce, ale fyzická práca je pre nás relax. Rovnako ako pohľad do záhrady na prvú úrodu.
Najväčšiu radosť mi však robia paradajky. Bála som sa o ich osud, ale vďaka krásnemu horúcemu počasiu sa im nesmierne darí a krásne dozrievajú.
Najvyššia zážitková gastronómia pre mňa je momentálne čerstvo odtrhnutá, slnkom zohriata paradajka, voňavá, chutná, organická, neumelohmotná. To je jednoducho blaho! Už som pochopila, prečo sa paradajkám vo Francúzsku hovorí pommes d´amour, jablká lásky. Moje paradajky sú také sladučké, že chutia ako tá najskutočnejšia láska. Láska k zemi, k prírode, k tradičným hodnotám.
