Človek musí asi v istom smere dozrieť, aby zistil, že najväčšie poklady má doma. Týka sa to aj jedla. Radi skúšame, experimentujeme, navštevujeme reštaurácie s exotickými kuchyňami, domov si kupujeme netradičné suroviny, z ktorých skúšame variť autentické jedlá z celého sveta. Ale keď si doma poctivo uvaríme tradičné jedlo alebo upečieme tradičný koláč, hneď vieme, že to je to pravé. Lebo v tomto prípade nejde iba o jedlo samotné, ale o vône a chute, ktoré nás prenesú do minulosti, do detstva, k babke na dedinu, do maminej kuchyne, na prvý čunder, chatu, či do školskej jedálne.
Napríklad také buchty. Nikdy som ich nemala rada. Doma ich mama robievala zriedka a vždy sme si vynútili tvarohovú plnku. Ak nebol tvaroh, plnili sa zvyčajne ríbezľovým alebo jahodovým džemom. U nás, na východnom Slovensku, aspoň čo si pamätám, sme slivkový lekvár (povidla) nezvykli vôbec používať. No a buchta s džemom mi nebola vôbec sympatická. Buchty som nemala rada asi aj preto, lebo sa občas zvykli objaviť v školskej jedálni ako hlavné jedlo na obed. Nikdy som nechápala ako môžu byť tri obrovské džemové buchty hlavným chodom. Vždy ma to znechutilo.
Postupne, ako som objavila čaro aj iných tradičných jedál, som objavila aj buchty. Môj vzťah ku kysnutému cestu sa za posledné roky výrazne zmenil a už v žiadnom prípade nepovažujem koláče z tohto cesta sa príliš jednoduché, nudné, či nezaujímavé (
áno, moja nechuť k buchtám bola spojená aj so všeobecnou nechuťou ku kysnutému cestu). Buchty som piekla len párkrát. Nie vždy to bola sláva. Keďže som zakaždým skúšala iné cesto, aj výsledok bol vždy iný. Dokonca som natrafila aj na nefungujúce recepty so zlým pomerom surovín (správny pomer múka/droždie je 500 g múky/20 g čerstvého alebo 7 g sušeného droždia).
Už som vyskúšala množstvo receptov na kysnuté cesto a niektoré z nich boli naozaj výborné. Neviem prečo som si dodnes nevybrala jedno cesto, ktoré by som používala štandardne. Mohla by som si ušetriť kopu nervov s nepodarkami. Po dvoch nezdaroch som si dnes opäť nedala pokoj a skúsila ďalšie cesto. Tentoraz však bol pomer surovín bez chyby. Cesto boli síce trochu netradičné – kombinácia treného a kysnutého, ale riskla som to. A s výsledkom som nadmieru spokojná. Toto cesto sa zjavne stane tým univerzálnym na buchty, záviny a kysnuté koláče. Buchty z neho boli jemné a vláčne. Potešilo ma aj to, že sa vo vnútri nevytvorila prázdna dutina s lekvárom na dne, ale buchty krásne rovnomerne narástli.
A moja pôvodná nechuť k lekvárovým buchtám? Tá sa pominula už ani neviem kedy. A slivkový lekvár (povidla) zbožňujem. Nabudúce skúsim urobiť buchty na pare. Teraz sa vám s niečím priznám: ešte som ich nerobila. Je to trochu čudné, lebo je to jedno z mála sladkých jedál, ktoré mám rada (t
ak raz do roka však stačí). A ako ste na tom vy s buchtami a sladkými jedlami? Robievate ich často, alebo tiež len párkrát do roka?
Buchty so slivkovým lekvárom
20 g čerstvého droždia
cca 250 ml mlieka
80 g práškového cukru
100 g masla, zmäknutého
3 žĺtky
500 g hladkej múky
štipka soli
kôra z 1 citrónu
250 g slivkového lekváru
cca 80 g masla na omastenie buchiet
práškový cukor
Droždie rozdrobíme do misky, pridáme lyžicu cukru a zalejeme 1 dl vlažného mlieka. Necháme vzísť kvások. Zmäknuté maslo utrieme so žĺtkami a cukrom do peny, pridáme kvások a zamiešame. Potom striedavo pridávame múku zmiešanú so soľou a citrónovou kôrou a mlieko. Vypracujeme vláčne cesto, ktoré prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť na dvojnásobok objemu.
Vykysnuté cesto premiesime a vyvaľkáme na plát hrubý 1 cm. Plát pokrájame na štvorce o strane 6 cm. Do stredu štvorcov dáme lekvár a vytvarujeme buchty. V pekáči rozpustíme maslo, jednotlivé buchty v ňom dôkladne obalíme a poukladáme ich do radov. Prikryjeme a necháme 15 minút odpočívať. Medzitým rúru vyhrejeme na 200 °C. Podkysnuté buchty vložíme do rúry a pečieme 5 minút. Potom teplotu stiahneme na 180 °C a dopekáme ďalších 30 minút. Hotové buchty vyberieme z rúry, necháme vychladnúť a pocukrujeme.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
