Harira

Doma v kuchyni

14. 02. 2012

Harira je známa hustá a výdatná marocká polievka z paradajok a šošovice. Pôvodne sa táto sýta polievka varila počas Ramadánu, a jedla sa tesne pred svitaním. Počas mesiaca Ramadán smú moslimovia požívať jedlo len v čase po západe a pred východom slnka. Harira je poriadne sýta, takže ak je prvým, resp. posledným jedlom dňa, je jednoduchšie ostať bez ďalšieho jedla až do západu slnka. V súčasnosti sa však varí počas celého roku a obľúbenou sa stala aj za hranicami Maroka.


Harira existuje vo viacerých obmenách. Môže byť bez mäsa, alebo sa varí s tradičným jahňacím, či kuracinou. Na zahustenie sa okrem strukovín (šošovica, cícer) používajú aj cestoviny, ryža alebo hladká múka. Ja som sa rozhodla pre jednoduchú vegetariánsku verziu. Do polievky som použila červenú cibuľu, stonkový zeler, paradajky z konzervy, oranžovú šošovicu a cícer.


Na dochutenie som si pripravila marockú zmes korenia La kama, zloženú zo škorice, čierneho korenia, muškátového orieška, zázvoru a kurkumy. K tomu som si samozrejme pripravila aj rímsku rascu, bez ktorej by harira nebola harirou. Ku koncu varenia som do polievky pridala aj citrónovú kôru a šťavu a trochu nasekanej koriandrovej vňate. So zvyškom vňate som polievku posypala na tanieri.

Keďže varenie hariry bolo spontánne rozhodnutie, použila som konzervovaný cícer. Inak, by som určite uvarila sušený, ktorý u mňa doma nechýba. Vďaka však za konzervované strukoviny, s nimi človek raz-dva uvarí niečo dobré. Príprava tejto polievky bol naozaj rýchly proces. A pri nej som zistila, že rímska rasca a koriandrová vňať sú dokonalý pár, patria k sebe ako bazalka k paradajkám. K obidvom pochutinám si ešte len budujem vzťah. Obidve sú na mňa príliš výrazné a príliš špecifické. Koriandrovú vňať som istý čas vôbec nemusela. Ale začínam v nej postupne nachádzať potešenie. Vedeli ste, že práve koriander je najpopulárnejšia bylinka v Anglicku? Neviem, či to na Slovensku niekto zisťoval, ale budem veľmi rada, keď mi napíšete, ktorá je tá vaša naj bylinka.

Marocká zmes korenia La Kama

La Kama – marocká zmes korenia, pridáva sa do polievok, dusených zeleninových jedál, do tažinov, jedál z jahňaciny, na ochutenie kuskusu...

3 cm kúsok škorice alebo 1 PL mletej škorice
2 ČL čierneho korenia
2 ČL zázvoru (alebo aj 2 PL, ak máte radi výraznú zázvorovú chuť)
2 ČL kurkumy
1/2 ČL muškátového orieška


Kúsok škorice a celé čierne korenie opekáme na suchej panvici, kým nezačnú uvoľňovať vôňu. Necháme vychladnúť, podrvíme v mažiari alebo pomelieme a zmiešame so zázvorom, kurkumou a čerstvo nastrúhaným muškátovým orieškom. Premiešame a odložíme vo vzduchotesnej dóze na chladné a tmavé miesto.

Poznámka 1. Pomer jednotlivých ingrediencií si pokojne upravte podľa vlastnej chuti. Mne sa výsledná zmes (pôvodne s 2 ČL zázvoru) zdala málo výrazná, tak som zázvoru pridala.

Poznámka 2. Na internete som našla aj verziu, kde bola škorica nahradená rímskou rascou. Myslím si, že škoricu netreba nahrádzať, ale rímsku rascu pokojne pridať k pôvodným 5 koreninám.

Harira

2 PL olivového oleja
1 veľká červená cibuľa, nakrájaná najemno
1 – 2 PL marockej zmesi korenia La Kama
2 ČL mletej rímskej rasce
2 stonky zeleru, nakrájané nadrobno
800 g konzerva paradajok vo vlastnej šťave, nahrubo nakrájané
250 g oranžovej šošovice
3 konzervy cíceru, scedené a prepláchnuté
zeleninový vývar
soľ na dochutenie
1 citrón, kôra a šťava z neho
čerstvá koriandrová vňať


V panvici zohrejeme olivový olej a opečieme na ňom domäkka nakrájanú cibuľu. Pridáme zmes korenia La Kama a rímsku rascu a opekáme asi minútu, kým nezačnú koreniny voňať. Potom pridáme nakrájaný zeler a paradajky aj so šťavou a necháme zovrieť. Pridáme šošovicu a cícer a zriedime horúcim zeleninovým vývarom. Varíme, kým šošovica nezmäkne. Potom ponorným mixérom časť polievky zľahka rozmixujeme, aby sa zahustila. Ak je polievka príliš hustá, zriedime vývarom. Dochutíme soľou a pridáme najemno nastrúhanú citrónovú kôru a šťavu z citróna. Do polievky vmiešame hrsť nasekanej koriandrovej vňate, ďalšou vňaťou posypeme polievku pri servírovaní.