Predminulý víkend som spolu s mojou rodinkou strávila v
Mníchove. Už pred pár mesiacmi padol návrh, že by sme počas adventu mohli vybehnúť niekam mimo Slovenska. Mníchov mi napadol v podstate hneď a drahý súhlasil. Pôvodne sme rozmýšľali, že by sme sa vybrali vlakom, aby mal Danko zážitok. Neskôr som začala rozmýšľať nad Drážďanmi, ktoré sú vlakom dostupné priamym spojom z Bratislavy. Ostali sme však pri Mníchove a ostali sme aj pri individuálnej doprave. S malým dieťaťom je lepšie byť nezávislý a neviazaný časovo na odchody vlakov, či prípadné meškania. Stať sa totiž môže hocičo. Už pred odchodom som mala tušenie, že víkend asi nedopadne najlepšie, ale aj napriek tomu som sa veľmi tešila. Mala som už aj dohodnuté stretnutie s foodlogerkou
Slávkou a dokonca som jej zo Slovenska viezla povinnú vianočný výbavu - oblátky.
Zo Slovenska sme vyrazili v piatok neskoro ráno. Prvý zaujímavý objav, z ktorého som ostala úplne mimo bola sieť dialničných reštaurácií (často aj s predajňami)
Landzeit. V jednej takej sme sa neďaleko rakúsko-nemeckej hranice zastavili. Keď sme vošli dovnútra, mala som pocit, že som v raji. Škoda, že sme sa nešli aj najesť, určite by to bol zážitok.
Nádherné doplnky vo vidieckom štýle - obchodík Lanzeit
Mňa však neskutočne zaujal štýlový obchodík s krásnymi doplnkami do bytu vo vidieckom štýle, so sladkosťami, domácou čokoládou, zaváraninami a krásne pobaleným vianočným pečivom.
Domáca čokoláda - Landzeit
Medovníčky, vanilkové rohlíčky alebo linecké pečivo zabalené v sklenenej dóze a vkusne ozdobené.
Jedna dóza stála síce okolo 13 euro, ale boli také lákavé, že im určite veľa ľudí neodolalo. Vo vnútri bol zákaz fotiť, ale mne sa našťastie podarilo nenapádne pár fotiek urobiť.
Vľavo domáce džemy, vpravo vianočné pečivo
Keď sme sa vracali domov, zastavili sme sa v inej pobočke Lanzeit, pri jazere Mondsee, odkiaľ som si vzala ich voľne dostupný časopis. Lanzeit reštaurácie charakterizuje aktuálny trend v gastronómii - variť z čerstvých, najlepšie z lokálnych surovín a riadiť sa sezónou. V časopise je ich trend viac ako zjavný. Príjemné čítanie, krásne fotografie, ba aj zaujímavé recepty. Človeku sa ani veriť nechce, že je na odpočívadlách vôbec niečo také možné.
Do Mníchova sme došli okolo tretej popoludní, ubytovali sme sa v hoteli blízko centra. Z hotela sa nakoniec vykľul aparthotel, v izbe sme mali kompletnú mini kuchynskú linku so sporákom, chladničkou, ba aj umývačkou riadu. Keby sa mi chcelo, aj variť by som mohla :D Danko už nemal náladu na poobedňajšiu siestu a trochu spánku, tak sme vyrazili do ulíc. Kúpili sme si trojdňový lístok na MHD a vybrali sa na električku, ktorá stála rovno pred hotelom. Do centra k Sendlinger Tor sme to mali len 16 minút a odtiaľto na Marienplatz, ktoré plní funkciu hlavného námestia v Mníchove to bolo peši len pár minút. Na námestí bolo plno, ľudia sa tlačili pri stánkoch, popíjali varené víno alebo vaječný punč, jedli rôzne dobroty. Ponuka jedál bola veľmi podobná tej, ktorú poznám z Viedne. A úprimne, nič extra ma tam nezaujalo. Medzi stánkami dominovali skôr tie s ozdobami a iným vianočným tovarom. Na večeru sme chceli ísť do jednej vychýrenej reštaurácie v centre, ale v piatok večer bola nielen ona úplne plná. Našu večeru sme nakoniec vyriešili kúpou zopár klobások, žemlí a kvasenej kapusty na trhoch. Vyberal drahý, ja som mala na starosti nášho ufrflaného, unaveného, uplakaného a chodiť peši odmietajúceho syna. Nedalo sa s ním chodiť po podnikoch a hľadať voľné miesto, tak sme to zabalili, nakúpili večeru v stánku a vrátili sa späť na hotel. Bavorské biele klobásky, ako aj tmavé, ktorých názov neviem, boli veľmi dobré, pečivo čerstvé, iba kapusta bola príliš prekorenená mletým čiernym korením. Ale zjesť sa do dalo.
Obchodík s vianočnými dekoráciami smerom na Viktualienmarkt
Vianočné gule-cupcakes
Ráno po výdatných raňajkách sme sa vybrali opäť do centra. Ulice v noci prikryla tenká vrstva snehu, ten sa však teraz menil za výdatnej pomoci padajúceho dažďa so snehom na veľké mláky vody. Chvíľu som špekulovala, že chlapcov odprevadím do najväčšieho technického múzea na svete, kde by sa snáď aspoň syn trošku zabavil, ale nakoniec dal junior prednosť vozeniu v električke, tak sme sa všetci spolu vybrali opäť do centra.
Viktualienmarkt. Počasie veru neprialo.
Pestrý výber ovocia a zeleniny
Ovocie, predovšetkým dovozové
Zelenina z dovozu
A miestna zimná zelenina - tekvice hokkaido, čierny koreň a čierny kel
Najprv sme sa zastavili na
Viktualienmarkte, príjemnej tržnici plnej farebných stánkov s ovocím a zeleninou, koreninami, údeninami, syrmi a ďalšími dobrotami. Vzhľadom na adventný čas však prevažovali ozdoby a dekorácie z prírodných materiálov, ktorých tu bolo naozaj neúrekom. Kolorit trhu dopĺňali aj obchodíky v okolitých domov námestia, vo väčšine sídlili drobné pekárne, či mäsiarne.
Predajňa mäsa a výrobkov z mäsa na Viktualienmarkte
Tento úsek prechádzky Danko ešte ako tak zvládol. Postupne však začal vymýšľať, pýtať sa ruky, nechcel chodiť, robil scény. Jednoducho tento typ turistiky nie je nič pre neho. Teda, dúfam, že iba zatiaľ. Mal však aj menšie zdravotné problémy, bolelo ho brucho, takže všetko sa podpísalo na jeho nálade. Ako vymenený bol len v hračkárstve, kam sme vbehli no a potom v električke, ktorú zbožňuje.
Marienplatz s radnicou, v pozadí veže Frauenkirche
Z Viktualienmarktu sme sa prešli opäť na Marienplatz, kde sme hľadali stánok s vykrajovačkami a formičkami na vianočné pečivo. Tam ma totiž čakala ďalšia misia - sľúbila som foodblogerke
Maťke, že jej kúpim a donesiem tri, ktoré si vysnívala na základe fotiek od Slávky, ktorá tu žije.
Drevené formičky a kovové vykrajovačky s motívmi od výmyslu sveta
Samozrejme, že som neodolala ani ja a štyri som si vybrala aj pre seba. Nakúpili sme ešte nejaké drobnosti a odišli na hotel. Na obed som chcela ísť do autentickej reštaurácie s bavorskou kuchyňou. Neďaleko od hotela bolo zopár reštaurácií, na jednu ma z električky opakovane upozorňoval Peter. Keď sme však vystúpili, bolo treba prejsť kúsok pešo a mladému sa nechcelo. Tak som vbehla do úplne iného podniku, ktorý zvonku tiež vyzeral miestne. Bola to taká malá krmička, ale po otvorení jedálneho lístku mi došlo, že sme vedľa. V ponuke plnený kapustný list, pljeskavica, čevabčiči a ďalšie tradičné jedlá Balkánu. Rozhliadla som sa okolo seba. Na stene nad barom visel "katolički kalendar" (hneď som sa dovtípila, že asi chorvátsky), pri toaletách bol veľký obraz krás Croatie, no a keď som sa započúvala do debaty obsluhujúceho s kuchárkou, došlo mi, že sme na obede u Chorváta. Keď mi na moju otázku: "Vi ste iz Hrvatke?" odpovedal "Da, jesam", bolo všetko potvrdené. Najedli sme sa celkom dobre, chutil mi najmä vývar z celestínskymi rezancami (palacinka pokrájaná na tenké rezančeky). Peter síce celú dobu frflal, že chcem zažiť autentickú bavorskú stodolu a vojdem k Chorvátovi. Keď sme sa električkou vracali na hotel, obzrela som si lepšie ten podnik, kde sme chceli pôvodne ísť. To som ešte netušila, aký obrovský je vo vnútri a že v mojom bedekri je uvedený na prvom mieste ako tip, kam ísť na pivo.
Nasledovať mal povinný obedňajší spánok. Zabiť čas na hoteli som však nemala v pláne, tak som Peťovi jemne naznačila svoj plán. Odprevadila som ich k hotelu, zobrala som si lístok na MHD, doklady, peniaze a vyrazila som späť do mesta.
Theresienwiese a socha Bavarie. Na tomto obrovskom priestore sa každoročne na prelome septembra a októbra koná Oktoberfest.
Moje prvé kroky viedli na Theresienwiese, obrovský priestor, kde sa koná Oktoberfest. Vybrala som sa tam kvôli
Tollwood - zimnému festivalu. Pred odchodom do Mníchova som si zisťovala informácie predovšetkým o vianočných trhoch, a práve tento festival ma veľmi zaujal.
Tollwood na Theresienwiese, v pozadí bazilika St. Paul´s postavená v štýle porýnskej novogotiky
Vonku to vyzeralo podobne ako na iných adventných trhoch Mníchova, ale bolo to pestrejšie, taká multikulti zmeska - stánok tu mali Turci, Francúzi, ba aj Poliaci. To však nebolo nič oproti tomu, čo sa dialo vo veľkých cirkusových šapitách. V jednom bol obrovský bazár - chvíľami ste sa cítili ako niekde v Turecku, či Maroku. Kožené výrobky, keramika, šperky, oblečenie, rôzne čačky, sezónne vychýtavky.
Kulinárskych záležitostí tu bolo pomenej, ale zaujal ma stánok, kde predávali nádoby na tažin. V rámci prezentácie chlapci tažin aj varili a ponúkali okoloidúcim.
Likéry a destiláty
Marcipán a nugát rôznych príchutí a farieb
V šapitó bolo hrozne veľa ľudí, hlava na hlave, vydýchaný vzduch, prítmie a žiadne prirodzené svetlo, takže som preventívne po chvíli hľadala východ, aby som sa dostala von skôr, ako mi príde zle. Už som si myslela, že pôjdem pomaly na metro, keď som zbadala to, prečo som sem išla.
Food Plaza, miesto chutí a vôní kuchýň z celého sveta
Predo mnou sa totiž zjavilo ďalšie šapitó a už jeho názov hovoril, že tam musím ísť. Hneď pri vstupe ma privítalo to, čo u nás poznáme ako trdelník.
Baumstriezel alias trdelník
V šapitó bolo veľmi príjemne, tiež sa to tu hemžilo ľuďmi, ale vládla tu príjemná atmosféra. Jedlo si vás podmaňovalo vôňou, ale aj priaznivými cenami. Mohli ste si vybrať z marockej, tureckej, arabskej kuchyne. Nechýbalo indické, čínske a thajské zastúpenie a zaujalo aj jedlo z Afriky.
Thajské cestoviny
Ak by som vládala, alebo mala viac času, určite by som vyskúšala viacero jedál. Stálo by to zato. Tentoraz som zvládla len thajské cestoviny. Boli vynikajúce.
Theatinerkirche a bicykle pred ním. Dážď ani sneh nie sú prekážkou pre cyklistov.
Z Theresienwiese som sa metrom odviezla na Odeonsplatz. Popri Theatinerkirche som prišla k Rezidenz, kde sa konali jedny z ďalších vianočných trhov.
Socha leva pred Rezidenz
Vianočná dedina v Rezidenz
Ovocie a čokoláda, čo môže byť lepšie?
Ďalšie formičky, zasa som neodolala
Nemecká klasika - Eierpunch
Z Rezidenz som sa peši cez Marienplatz presunula k Sendlinger Tor, kde sa konal ďalší vianočný trh. Toto miesto je aj dopravným uzlom, odtiaľto sme chodievali električkou na hotel a bola tu aj stanica metra. A práve tu som sa stretla so Slávkou. Naše stretnutie bolo síce krátke, ale veľmi vrúcne. Keby nás netlačil čas, určite by sme pri varenom vínko dokázali "kecať" poriadne dlho.
Sendlinger Tor
Restované karamelizované mandle
Medovníky a ovocné chlebíky
Vkusné a čisté stánky
Zmoknutá Adusha a Slávka
Drevené lopáriky vám ujo vyrezal aj na počkanie
Hrdzavé železo a šrouby... z čokolády
Domáce náradie, nehrdzavé, ale pekne vyleštené... z čokolády
Keď som sa rozlúčila so Slávkou, utekala som na hotel prezliecť sa do suchých vecí. Počasie sa počas celého dňa neumúdrilo. Pršalo v jednom kuse. Bohužial, podpísalo sa to na mojom fotení.
No, už sa pomaly blížim ku koncu mojej reportáže.
Augustiner Keller - jedna z najväčších a najznámejších pivníc v Mníchove
Jedálny lístok a naše neštandardné pollitráky (všetci naokolo pili litrové Mass)
Na večeru sme sa vybrali do spomínanej reštaurácie, konkrétne obrovskej "stodoly"
Augustiner Keller. Bola plná, ale v dave ľudí sediacich bok po boku pri dlhých stoloch sme našli aj tri miestečka pre nás. Ten priestor ma hneď dostal. Obrovský, hlučný, plno ľudí, rýchla a ústretová obsluha. V mojom bedekri sa píše, že v letnej sezóne, keď funguje záhrada, má tento podnik kapacitu 5000 miest, z toho 2000 s obsluhou.
Pohľad do jednej z častí reštaurácie, tzv. haly
Práve prichádzajú ľudia k rezervovaným stolom
Servírka v kroji berie objednávky na jedlo
Tradičné bavorské lúhované praclíky (Laugenbrezel)
Ja som si na večeru dala "Knuspriger Spanferkelbraten, Kartoffelknödel und Speckkrautsalat", čiže pečené teľacie so zemiakovou knedľou a šalátom z kyslej kapusty a slaninky (ten som neodfotila). Peter si dal iba obložený tanier, ktorý nepodávajú na tanieri ale na lopáriku zo surového dreva (aj s kôrou). Jedlo bolo poctivé, čerstvé, domácke. Žiadna vysoká gastronómia, ale tú sme ani nechceli. Očakávali sme dobre uvarené a chutné jedlo a to sme dostali. Podotýkam, že podnik musí fungovať ako hodinky. Ľudí tam bolo toľko, že si slovenské reštaurácie ani nedokážu predstaviť. Frmol, ustavične niekto odchádzal a ďalší prichádzali. Ale obsluha bola hneď pri vás, na jedlo čakáte len minimálne. A keď sme mali nejaké dodatočné želania, nič nebolo pre obsluhu problém. Obsluha sa tam nabehala poriadne, ale ani na jednej čašníčke, či čašníkovi som nepostrehla nervozitu, odmeranosť, alebo zlú náladu.
Záver nášho pobytu dopadol presne tak ako som chcela. Ráno po raňajkách sme vyrazili späť na Slovensko. Nakoniec víkend dopadol celkom fajn, i keď moji chlapci si ho až tak veľmi neužili.
