Už mi chýbala nejaká vinárska akcia, tak som si povedala, že na tento košt sa pôjdem pozrieť. Bol to už tretí ročník. Symbolicky 11.11.11 o 11tej hodine, otvorili prvú fľašu svätomartinského vína v Brne a Bratislave. Týmto otvorením sa odštartovala nielen spomínaná akcia, ale aj sezóna mladého vína. Tuším tri roky existuje u našich západných susedov obchodná značka
Svatomartinské, pod ktorou sa skrývajú mladé vína.
Vinári, ktorí chcú svoje víno predávať pod touto značkou, musia o ňu požiadať. Nie všetci ju však dostanú. Vína, ktorým bude táto značka pridelená musí spĺňať isté štandardy. O aké ide, prítomným porozprával riaditeľ Vinárskeho fondu ČR, Jaroslav Machovec.
Svätomartinské vína sú svieže, voňavé, a aj keď zreli len pár týždňov, stihli získať svoj osobitný charakter.
Na bratislavskom košte ste za vstupné 4 eur dostali degustačný pohár, katalóg so zoznamom vzoriek, ktoré bolo možné ochutnať a 7,5 dl fľašu známej minerálky. Ochutnávať ste mohli, koľko ste vládali.
V katalógu bolo síce uvedených 50 vzoriek, v skutočnosti ich bolo oveľa viacej. 50 bolo totiž výrobcov, a viacerí, i keď mali v katalógu uvedené iba jedno víno, mali v skutočnosti k dispozícii aj svoje ďalšie svätomartinské vína. U deviatich výrobcov bola dokonca možnosť kúpiť aj celú fľašu.
Po otvorení katalógu a jeho prečítaní som bola najprv trochu sklamaná, biele vína boli v menšine. A nenašla som ani svoje obľúbené odrody mladého vína – Iršai Oliver a Peseckú Leánku. To som totiž ešte nevedela, že status svätomartinského vína môže dostať len 5 skorých odrôd: 3 biele – Veltlínske červené skoré, Müller Thurgau a Muškát moravský, 2 červené – Svätovavrinecké a Modrý Portugal. Pri červených odrodách sú samozrejme prípustné obidva varianty – červené a rosé, no a pri obidvoch skupinách odrôd je možné tvoriť aj biele a červené cuvée.
Koštovku som začala zopár vzorkami jemného Veltlínskeho červeného skorého, pokračovala Müllerom a Muškátom moravským. Potom som si dala zopár vzoriek ružového, a červené som pre istotu nechala tak. Popravde, k mladým červeným veľmi neinklinujem, a na druhej strane, mala som zdegustovanú celkom slušnú vzorku, tak som nechcela riskovať. Pri jednom výrobcovi, u ktorého sa dali kúpiť aj fľaše, som ochutnala všetky jeho vína. Boli výborné. Vedela som, že Svätovavrinecké rosé si určite kúpim, pri bielom víne som váhala medzi Müllerom a Muškátom, ale nakoniec som dala prednosť Muškátu. Na mladom víne zbožňujem predovšetkým jeho vôňu. Nemusím ho ani popíjať, stačí mi priložiť nos k poháru a vdychovať tú úžasnú kvetinovo-ovocnú vôňu. Mňam.
O príjemnú atmosféru sa celý čas starala moravská cimbalová kapela
Slanina, a musím povedať, dostali ma tak, že som si s nimi pohmkávala známe moravské piesne.
Najmä tie, ktoré poznám v spracovaní od Čechomoru ma očarili. Chytila ma nostalgia a spomenula som si opäť na staré študentské časy, keď som celý advent trávila pri varení vína na Nádvorí Starej radnice. Bola to viac ako milá brigáda. Vďaka vínu a známym piesňam na mňa doľahla vianočná nálada.
Slovenskí vinári sa tento rok konečne rozhýbali a mladé vína pôjdu do obchodov pod spoločnou značkou Svätokatarínske víno. Jeho ochutnávka sa uskutoční ako inak, na deň svätej Kataríny, piatok 25.11. na nádvorí Primacionálneho paláca.
A ešte jedna poznámka na záver. Ak sa rozhodnete kúpiť svätomartinské, svätokatarínske, či iné mladé víno, nezabudnite na jeden fakt. Je to víno na rýchlu spotrebu, nie na archiváciu. Malo by sa vypiť do Vianoc, či najneskôr do Troch Kráľov. Na
českej stránke svätomartinského vína udávajú ako posledný termín nástup jari. Ja si myslím, že s ním netreba otáľať až tak dlho. Treba ho piť teraz, keď je svieže a voňavé.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
